Eduard Kukan: atmosféra voči západnému Balkánu v Únii pozitívna

Západný Balkán nemá inú možnosť ako európsku integráciu

Šestica krajín ašpiruje na európske členstvo, no výsledky v reformných úspechoch sú rozdielne.

Tento článok bol uverejnený 27.11.2017 na stránke https://euractiv.sk/clanky/rozsirovanie/zapadny-balkan-nema-inu-moznost-ako-europsku-integraciu/#

“Už pred takmer 15 rokmi sa medzi krajinami západného Balkánu a Európskou úniou začali diskusie o budúcnosti krajín ako súčasti bloku. Hoci šestica krajín má vo svojich integračných procesoch do Európskej únie pomerné rozdiely vo výsledkoch, ich ambícia dostať sa do bloku ostáva stále veľká.

Predseda Európskej komisie ešte na začiatku svojho pôsobenia potvrdil, že Únia sa nebude rozširovať minimálne do roku 2019. Podľa mnohých toto vyjadrenie nebolo najšťastnejšie a vo všeobecne mohlo pôsobiť demoralizujúco. Iní však tvrdia, že integrácia do Európskej únie je procesom, ktorý je rovnako dôležitý, ako konečný výsledok.

Zhodli sa na tom aj panelisti na piatkovej (24. novembra) diskusii na podujatí Západný Balkán: Súčasnosť a budúcnosť európskej integrácie.

Integrácia ako beh na dlhú trať

Presvedčenie Srbska, ako aj ďalších piatich ašpirantov na členstvo v Únii – Albánska, Bosny, Kosova, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Čiernej Hory – sa zatiaľ nemení. Ako pripomenul aj Tomáš Stážay, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, podpora je v mnohých regiónoch dokonca väčšia, ako v niektorých členských krajinách Európskej únie.

Aj podľa Eduarda Kukana, poslanca Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu, je atmosféra voči západnému Balkánu v Únii pozitívna. Všetky tri hlavné európske inštitúcie začali podľa neho venovať tomuto regiónu rovnako viac pozornosti. „Je to cítiť všade, v rôznych výboroch a politických frakciách, kde sa táto otázka diskutuje,“ povedal.

Tento optimizmus podľa Strážaya naznačuje aj ukončenie istej fázy únavy z rozšírenia. Otázne podľa neho je, ako dlho sa podarí toto pozitívne momentum udržať.

„Stále sa pohybujeme v oblasti rétorických vyjadrení aj v priestore, kde by sa mala pozornosť venovať konkrétnym krokom,“ uviedol. Integračný proces označil sa „beh na dlhé trate,“ a na strane krajín západného Balkánu si bude vyžadovať ešte „veľa úsilia, ktoré môže byť spojené s oslabovaním popularity v domácom prostredí“.

(Ne-)dosiahnuteľné konkrétne dátumy

Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie pred niekoľkými mesiacmi spomenul však dátum možného pristúpenia, najprv Srbska a Čiernej Hory. Najbližšie by sa podľa neho mal blok rozširovať v roku 2025.

Prístupové rokovania by tak, ako pripomenul aj Johannes Hahn, eurokomisár pre rozširovanie, museli dokončiť ešte v roku 2023. Za dva roky by potom museli všetky členské štáty stihnúť ratifikovanie rozšírenia Únie aj v národných parlamentoch alebo prostredníctvom referend.

Podľa Eduarda Kukana nie je spomínanie presných dátumov najšťastnejšie, no stále ide o motiváciu. Pripomína, že „ak nebudú po tejto zmienke dátumov nasledovať konkrétne činy a projekty, na krajinách sa to odrazí veľmi negatívne“.

Podľa Henrika Markuša, riaditeľa odboru pre juhovýchodnú Európu a Turecko na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ide o druh strategickej komunikácie, ktorá by mala byť citlivá. Téma je totiž podľa neho intenzívne vnímaná „v kontextoch a nuansách“.

„Reformy robia krajiny najmä pre seba, nie pre EÚ,“ doplnil Markuš.

Šesť krajín, šesť prístupov

Šestica krajín západného Balkánu je vo svojich výsledkoch v integračnom procese na rozličnej úrovni.

Čierna Hora je líder prístupových procesov,“ pripomenul Henrik Markuš. „Je to pekný príklad toho, že práca sa oplatí,“ doplnil. 28 z 35 kapitol už krajina otvorila, tri sa uzavreli. Obyvateľstvo je väčšinovo pro-európske a túto orientáciu potvrdila krajina aj nedávnym vstupom do Severoatlantickej aliancie.

Podľa Eduarda Kukana je však v krajine stále problémov niekoľko, vrátane neslobody tlače či tomu, že sa opozícia uchýlila k bojkotu. „Verím, že krajina bude pokračovať a svoje postavenie si Čierna Hora udrží,“ doplnil europoslanec.

Srbsko je v negociáciách v tesnom závese za Čiernou Horou. Dodnes otvorilo desať predvstupových kapitol, no podľa Eduarda Kukana sa krajine stále vyčíta najmä nesúlad jej zahraničnej politiky so zahraničnou politikou Európskej únie. Podľa Tomáša Stážaya je potrebné úzko sledovať spoluprácu medzi Srbskom a Ruskom, vrátane oblastí ako bezpečnosť či energetika.

Otázne ostáva aj postavenie Kosova. „Srbsko hodnotíme aj podľa toho, ako sa správa v dialógu Priština – Belehrad,“ doplnil europoslanec.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko má novú vládu s ambicióznym premiérom Zoranom Zayevom. Očakáva sa, že v aprílovom hodnotení Komisie získa aj pozitívny výsledok. „Som presvedčený, že ak Macedónsko dostane termín a začne rokovať, postupovať bude veľmi rýchlo,“ vysvetlil Eduard Kukan.

Europoslanec očakáva, že aj Albánsko už čoskoro získa termín pre začiatok prístupových rokovaní. „Albánsko stála zlá politická kultúra a neochota ku kompromisom dva roky vo vyjednávacom procese,“ vysvetlil.

Situácia v Bosne a Hercegovine je podľa všetkých panelistov výraznejšie komplikovaná. Podľa Eduarda Kukana sa možno treba zamyslieť aj nad tým, či nie je potrebné diskutovať o zmene Daytonskej dohody, ktorá v krajine zaručila po vojne mier. Dohoda, ktorá je súčasne aj ústavou krajiny, však – ako pripomenul – neumožňuje podľa Bosniakov vykonávať také reformy, ktoré Únia od krajiny požaduje.

Július Lörincz, novinár, pripomenul, že sa neustále prebúdzajú aj nacionalistické vášne na stranách všetkých troch národností, žijúcich v Bosne.

Najmladšia krajina západobalkánskej šestice, Kosovo, zase naráža aj vo vyjednávaniach s Úniou na svoj štatút, keďže ako jediná stále nedisponuje liberalizáciou víz voči Únii. Päť členských štátov Únie okrem toho Kosovo neuznáva. „Nemám vedomosti o tom, že by niektorý zo štátov chcel v tejto záležitosti pokročiť,“ povedal europoslanec.

Henrik Markuš naznačil, že uznanie Kosova zo strany Slovenskej republiky je proces, kde je Slovenská republika voči kraine „maximálne konštruktívna, a to všade tam, kde si to Kosovo zaslúži“.

„Čim viac si bude (Kosovo) plniť domáce úlohy, tým viac presvedčia skeptické krajiny,“ doplnil Markuš na margo diskusie o možnosti uznania krajiny aj Slovenskou republikou.

Perspektívne predsedníctva v Rade Európskej únie

Blížiace sa predsedníctva v Rade Európskej únie by mali prístupový proces západného Balkánu rovnako podporiť. Bulharsko, ktoré od Estóncov preberá štafetu už 1. januára, sa netají veľkou ambíciou svojich susedov na juhovýchode Európy podržať a posunúť o ďalší krok smerom k bruselským bránam. RakúskoRumunsko, ktoré nasledujú, majú rovnako expertízu aj záujem o intenzívnejšie rokovania.

Podľa panelistov netreba zabúdať ani na prebiehajúci Berlínsky proces, ktorého súčasťou je aj Rakúsko a Nemecko a pridať by sa k nemu malo aj Poľsko.

Tomáš Strážay pripomenul aj úlohu V4. Podľa neho má Vyšehradská štvorka na Balkáne „ešte väčší cveng“, ako doma, v regióne. „Skúsenosť z reformného a integračného procesu, ktorú máme, je na Balkáne veľmi cenená,“ doplnil.

Novinár Július Lörincz si myslí, že Slovenská republika má tiež v regióne svoje významné postavenie, no v praxi podľa neho nemôže stáť len na niekoľkých osobách a osobnostiach. „Je to dôležité, no potrebný je systém a prítomnosť v podobe skutočného partnerstva,“ zhodnotil pôsobenie Slovenska v regióne Július Lörincz.

V tejto zaangažovanosti by sa podľa neho mal klásť dôraz v prvom rade na hodnoty, nielen na ekonomickú výhodnosť.”


Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Facebook