Eduard Kukan o vytvorení Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj a o stabilite v susedstve

Tento článok bol uverejnený dňa 27.09.2017 na https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/investicnym-fondom-pre-susedstvo-afriku-si-unia-kupovat-stabilitu-nechce-video/#

Európska komisia navrhla v roku 2016 po vzore Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) vytvoriť jeho vonkajšiu verziu. Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) má podporiť partnerstvá s krajinami v európskom susedstve a Afrike.

O koncepte nového Fondu, jeho pridaných hodnotách, ako aj príležitostiach, ktoré ponúka pre európskych investorov, ale aj pre malých a stredných podnikateľov v krajinách európskeho susedstva a Afriky na podujatí portálu EurActiv.sk diskutovali Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu, Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Riaditeľstva pre susedstvo a rozširovanie Európskej komisie, Karla Wursterová, generálna riaditeľka Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a Braňo Tichý, výkonný riaditeľ organizácie Človek v ohrození.

Čítajte aj: Europoslanci odobrili nový fond. Má odrádzať od migrácie do Európy

Platforma pre investície v susedstve EÚ a v Afrike

„Nový investičný plán by mal vytvoriť platformu pre verejné a súkromné investície, pre know-how a technickú podporu, ktorej cieľom je stimulovať ekonomický rast, súkromné podnikanie a biznis v rozvojových krajinách nášho susedstva a Afriky,“ ozrejmil ciele plánu Eduard Kukan.

Práve europoslanec Kukan bol jedným zo spravodajcov Európskeho parlamentu k návrhu o vytvorení EFSD.

Čítajte aj: Najvplyvnejším slovenským europoslancom je Kukan, hodnotí mimovládka

Európska komisia chce prostredníctvom vyčlenených finančných prostriedkov EFSD vo výške 4,1 miliardy eur do roku 2020 pákovým efektom navýšiť investície v celkovom objeme 44 miliárd eur.

Podľa Kataríny Mathernovej Fond, ktorý má podnecovať verejné aj súkromné investície, predstavuje inštrument, ktorý Únia doteraz nemala. Jeho súčasťou je totiž kapacita priamo znižovať riziko straty z investície. Finančné príspevky sa navyše „nebudú rozdávať na základe projektov, ale na základe vypĺňania takzvaných investičných okien,“ doplnila Mathernová.

Medzi „investičné okná“, teda cieľové oblasti podpory portfólií investícií, patrí napríklad znižovanie chudoby, vytváranie pracovných miest, podpora malých a stredných podnikateľov, či podpora implementácie Parížskej dohody o klíme.

Externí investičný plán, ako aj investície do nových pracovných miest aj mimo Únie, považuje za „extrémne dôležité“ aj Braňo Tichý z organizácie Človek v ohrození. „Dôležité ale bude, akým spôsobom sa to bude robiť,“ poznamenal.

Hoci ako zástupca neziskového sektora víta, že inštrument zmenil svoje pôvodné poslanie z „manažovania migračných vĺn“ na investície do pracovných miest, štatistiky podľa neho jasne dokazujú, že investície v domovských krajinách emigrantov skutočnosti migrácii zabraňujú.

Kľúčom podľa Karly Wursterovej teraz bude do procesu intenzívne zapojiť aj partnerov z krajín susedstva a Afriky. „Som rada, že substantívna diskusia prebehne aj na summite EÚ – Afrika, ako aj na summite Východného partnerstva,“ vysvetľuje najbližšie kroky Únie Karla Wursterová.

Transformácia rozvojovej pomoci

Už od roku 2007 sa EÚ intenzívne zapája do takzvaného miešania (blending) finančných zdrojov, teda spôsobu, kedy sa granty Únie využívajú na navyšovanie sily pôžičiek verejných a súkromných finančných inštitúcií pri podpore vonkajších cieľov Únie. EFSD teraz ako súčasť Externého investičného plánu (EIP) Únie predstavuje inovatívny nástroj. Jeho implementačná fáza má začať v októbri.

Únia však nemá v záujme nahradzovať klasickú rozvojovú pomoc investíciami. „Pracovné miesta sú dôležité, ale pre všetkých zamestnávateľov bude ešte dôležitejšie, aby boli zamestnanci vzdelaní, zdraví a žili v krajinách, kde existuje prístup k spravodlivosti,“ zdôraznil Braňo Tichý.

Podľa generálnej riaditeľky Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci Ministerstva zahraničných vecí bude musieť spolupráca medzi súkromným sektorom a rozvojovou pomocou prejsť reformou v tomto smere aj na Slovensku.

„Doteraz sme reagovali skôr ad-hoc a súkromnú sféru sa nám veľmi nedarilo zapájať,“ hovorí Karla Wursterová. Dodala však, že zmena si vyžaduje vypracovanie komplexného a uceleného zamerania, čo – ako priznala – bude aj jednou z jej priorít ako generálnej riaditeľky sekcie rozvojovej pomoci..

Slovensko si vo všeobecnosti podľa europoslanca Eduarda Kukana „nemôže dovoliť tieto otázky ignorovať vzhľadom na naše geografické položenie, záujmy, ale aj príležitosti, ktoré z nich vyplývajú“.

Významná úloha Slovenska

Pri zrode EFSD mala intenzívne zastúpenie aj Slovenská republika. „Katarína Mathernová ako Slovenska túto tému intenzívne v rámci Komisie tlačila; a jedným zo spravodajcov bol slovenský europoslanec Eduard Kukan,“ pripomenula Karla Wursterová, ktorá bola sama počas Slovenského predsedníctva na čele pracovnej skupiny CODEV na úrovni Rady, ktorá založenie Fondu priamo riešila.

„Je len málo projektov, ktoré som počas svojho pôsobenia v Komisii videla prejsť tak rýchlo celým legislatívnym procesom,“ konštatovala Katarína Mathernová, ktorá v európskych štruktúrach pôsobí s prestávkami už od roku 2005.

„Aj keď nepatríme medzi najväčších darcov, som rada, že Slovensko a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ zohralo (pri vzniku Fondu) významnú úlohu,“ dodala Karla Wursterová. Opodstatnenosť nového nástroja podľa nej nikdy počas vyjednávaní nespochybnili ani tie najväčšie donorské krajiny.

EFSD je len prvým z troch pilierov plánu EÚ pre vonkajšie investície (EIP). Technická pomoc krajinám susedstva a Afriky predstavuje druhý pilier, a celkové zlepšovanie investičného aj politického prostredia je treťou z jeho zložiek.

Panelisti sa zhodli na tom, že  susedstvo sa takýmto spôsobom nebude dať ani kúpiť, rovnako, ako sa nebude dať kúpiť ani stabilita v ňom. „Ak si niekto myslí, že investície zastavia prúd migrantov, tak je naivný,“ konštatoval kriticky aj Eduard Kukan.

Ak ale EFSD zmierni intenzitu prílevu migrantov a „pomôže rozvoju hospodárskych podmienok v tých krajinách, do ktorých sa budú investície posielať,“ europoslanec to bude považovať za úspech iniciatívy.


Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Facebook