Kukan o PESCO: Ambiciózna aktivita v správnom čase

Kukan o PESCO: Ambiciózna aktivita v správnom čase

Krajiny Európskej únie minú na obranu 40 percent z toho, čo na obranu minú Spojené štáty americké, no generuje len 15 percent z ich kapacity. Nové projekty v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany Európskej únie majú tento stav zmeniť.

Stála štruktúrovaná spolupráca v obrane (PESCO) Európskej únie je síce mladým projektom, no ako ambiciózna aktivita prichádza v správnom čase a na správnom mieste, zhodli sa na tom účastníci panelu Európska obranná spolupráca: Súčasné nastavenie a budúce možnosti, ktorý EURACTIV Slovensko organizoval v spolupráci s poslancom Európskeho parlamentu Eduardom Kukanom (EĽS).

Tento článok bol 08.03.2018 zverejnený na https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/video/ambiciozne-a-inkluzivne-pesco-ma-byt-sancou-pre-obranny-priemysel-video/

Ambiciózne a inkluzívne PESCO

„Otázky obrannej politiky mali európski politici dlho v mysliach, no zdá sa, že im to nikdy neprerástlo až do sŕdc,“ uviedol v úvode diskusie europoslanec Kukan.

Európsky parlament podľa neho dnes združuje poslancov s „nihilistickými názormi“ na PESCO, cez skeptikov, až po pozitívne pohľady poslancov, ktorí veria, že PESCO „posilní Európsku úniu, jej štruktúru, bezpečnosť aj postavenie vo svete“. Sám je presvedčený, že súčasné zaktivizovanie síl v tejto oblasti je pozitívnou iniciatívu aj preto, lebo ju spustilo „dynamo európskej spolupráce Nemci a Francúzi“.

Ako priznal Ľubomír Čaňo, veľvyslanec a stály zástupca v Politickom a bezpečnostnom výbore Európskej únie zo Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pre EÚ, naprieč členskými štátmi Únie nebola vôľa vytvárať dvojrýchlostnú Európu v oblasti obrany. Krajiny však pri prvotných diskusiách mali obavy z duplicity voči Severoatlantickej aliancii.

„Obe tieto otázky sa vyriešili tým, že PESCO je ambiciózne a zároveň má inkluzívny charakter,“ uviedol veľvyslanec.

Jeho ambicióznosť má napĺňať dvadsať konkrétnych záväzkov, ktoré musia krajiny dodržiavať, ako aj projekty PESCO, ktorých množstvo má časom narastať. Právny charakter záväzkov je podľa Čaňa hlavným rozdielom medzi doterajšími aktivitami v oblasti spoločnej obrany a „novinkou“ PESCO.

Do Stálej štruktúrovanej spolupráce nevstúpili zo všetkých členských štátov len Spojené kráľovstvo, Dánsko a Malta. Britským dôvodom je prebiehajúci brexit a dánskym je takzvaný opt-out, teda výnimka zapájať sa okrem iného do bezpečnostných a obranných projektov Únie z roku 1992. Malte bráni v tejto oblasti ústava, ktorá je ale podľa diskutujúcich v procese zmeny, nakoľko krajina do obranného jadra má záujem vstúpiť. O dodatočné pristúpenie ale môžu krajiny kedykoľvek požiadať.

Financovanie PESCO projektov

V súčasnosti prebieha v PESCO štruktúrach nastavovanie administrovania a manažovania Stálej štruktúrovanej spolupráce. Dvadsať záväzkov musia vlády participujúcich krajín začleniť do vlastných predpisov prostredníctvom pripravujúcich sa individuálnych implementačných plánov.

Medzitým sa začne s prípravou prvých 17 projektov, pričom do konca roka k nim majú pribudnúť ďalšie. PESCO projekty však nebudú altruistické, no Európsky obranný fond poskytne vo vybraných prípadoch aj spolufinancovanie.

Finančné prostriedky bude možné podľa Mariána Majera, vedúceho kancelárie štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, získať len vtedy, ak krajina preukáže spôsobilosť firiem, ktoré sa na vývoji chcú podieľať. Podmienkou je však výskumný prvok. „Nedajú sa financovať priame nákupy,“ pripomenul Majer.

Slovensko v obrannom výskume už dlhodobo zaostáva. Z požadovaných dvoch percent z obranného rozpočtu, ktoré majú byť na výskumné aktivity určené, dnes totiž Slovenská republika dáva len 0,08 percenta. Európsky priemer sa pohybuje okolo 0,6 percenta.


Dôležitým elementom pri vytváraní samotného PESCO sú podľa analytika Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslava Naďa aj národné záujimy, vrátane národného zbrojárskeho priemyslu.

„Diverzifikácia spôsobilostí, ktoré máme v rámci Európskej únie k dispozícii, bude hnacím motorom spoločného budovania,“ uviedol Naď.

„Viac krajín znamená väčšie investície a väčšie investície znamenajú väčšiu príležitosť pre obranný priemysel,“ pripomenul Naď. Brusel musí podľa neho zaistiť, aby malí hráči neboli v rámci Únie diskriminovaní.

Slovensko, ako aj ďalšie štáty, už pri vytváraní štruktúr PESCO požadovali, aby sa do projektov mohli intenzívne zapájať aj malé a stredné podniky obranného a zbrojárskeho priemyslu.

Možnosti pre slovenský obranný priemysel

Slovenská republika sa v súčasnosti angažuje v piatich zo 17 prvotne schválených PESCO projektoch. Vedúci kancelárie štátneho tajomníka Ministerstva obrany tiež potvrdil, že Slovensko zmenilo svoje zapojenie v projekte pripravovaného pod hlavičkou Talianska, ktoré sa má sústrediť na vývoj a výrobu ľahkých bojových pancierových vozidiel.

„Doteraz sme v tomto projekte boli len pozorovateľmi, zmenilo sa to však na účastnícky štatút,“ uviedol.


Projekt EuroArtillery, ktorý Slovensko v súčasnosti vedie, má byť podľa Mariána Majera projektom „zjednocovania delostreleckých systémov, ktoré sú v Európe relatívne diverzifikované, v porovnaní napríklad so Spojenými štátmi“.

V prípade pozitívneho vývoja však možno konkrétne výsledky očakávať v rozsahu 10 až 15 rokov. Už na tento rok pre jeho realizáciu ministerstvo vyčlenilo prvých 20 miliónov eur.
Dnes je potvrdeným členom zatiaľ len Taliansko, ďalších približne 15 krajín je so slovenským rezortom obrany v komunikácii. „Počítame s tým, že v priebehu tohto roka sa do projektu zapoja aj ďalšie krajiny,“ doplnil Majer.

„Hoci je vytvorený rámec, ktorý vytvára možnosti pre zapojenie priemyslu, bude závisieť od vlád a ministerstiev, aké podmienky vytvoria na národnej úrovni,“ uviedol Marián Majer. Iniciatíva sa však očakáva aj od priemyslu a podľa Majera bude „vítaná“.

„Dôležité bude, aby prebiehala medzi ministerstvom obrany a firmami dobrá komunikácia a výsledky tak dosiahnu spoločne,“ dodal.

Loď už vyplávala, vracať sa nebude

Zjednocovania európskeho obranného priemyslu sa ale obávajú tretie, mimoeurópske krajiny. Spojené štáty už svoje pochybnosti spomenuli na medzinárodných fórach niekoľkokrát. Najneskôr do konca roka však členské krajiny EÚ chcú nastaviť systém možnosti zapojenia sa do PESCO projektov aj pre tretie krajiny.

Americký obranný priemysel je už v Európe prítomný prostredníctvom konzorcií a podieloch aj v európskych spoločnostiach. Jaroslav Naď ale upozorňuje, že ani riešenie „silou mocou európske, hoci drahšie“ nebude správne a krajiny aj štruktúry PESCO si na to musia dať pozor.

Americká skepsa podľa Kukana už nie je na mieste. Pripomenul slová riaditeľa Carnegie Europe Tomáša Valášeka, že „loď“ spoločnej európskej obrany „už vyplávala a nebude sa vracať do prístavu“. „Pre všetkých bude lepšie, ak túto skutočnosť vezmú Spojené štáty na vedomie a naučia sa s touto loďou aj spolupracovať,“ dodal Kukan.

„Loď vyplávala, no postavili sme si ju my sami a plavíme sa na nej,“ reagoval veľvyslanec Čaňo. „Bolo by samovraždou si ju potopiť vlastnými silami, či už nezodpovedným konaním alebo jej neriadením.“

Hoci projekty PESCO rátajú s niekoľkoročným časovým rozmedzím na vývoj, pre Brusel aj zapojené členské štáty bude ťažké udržať vysoký záujem o PESCO naprieč politickými zástupcami. Podľa europoslanca Kukana však budú zaberať silné argumenty.

„Keď sa úspešne začne s vývojom projektov, trend, ktorý bude nasledovať určite argumentom bude,“ dodal Kukan. „Bola by chyba, keby sme očakávali rýchle a závratné úspechy. Záležať bude na zodpovednosti a prístupe štátov a o ich schopnosti PESCO projekty manažovať,“ upozorňuje Kukan.


Back