Hodnotenie procesu rozširovania 2011.
Štefan Füle, komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku predstavil v stredu, 12.-eho októbra 2011 tzv. Enlargement Package t.j. prehľad o politike rozširovania Európskej Únie, ktorý prijala Európska komisia. Súčasťou tohto balíčka bola stratégia rozširovania EÚ a správy o pokroku smerom k integrácii do EÚ za posledný rok v krajinách západného Balkánu, Turecka a Islandu. Najzásadnejšími závermi týchto správ je odporučenie zahájiť prístupové rokovania s Čiernou Horou a udeliť štatút kandidátskej krajiny Srbsku.
Europoslanec Eduard Kukan privítal pozitívne správy Komisie k rozširovaciemu procesu EÚ, najmä v súvislosti s Chorvátskom, Čiernou Horou a Srbskom. Práve snaha týchto krajín bola ocenená v daných správach najviac.
Podľa europoslanca je integračná agenda pre krajiny západného Balkánu jasná. Vyjadril sa, že dvere do EÚ sú pre nich otvorené a taktiež podporil ich reformné úsilie v procese približovania sa k členstvu.
Závery Európskej Komisie k procesu rozširovania :
V správe o pokroku Chorvátska, Európska Komisia dospela k záveru, že krajina dosiahla značný úspech, najmä v oblasti súdnictva a základných práv, verejnej súťaže, rovnako aj spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Pristúpenie krajiny do EÚ sa očakáva v júni 2013, avšak dovtedy musí krajina splniť všetky zostávajúce záväzky.
Správa Komisie o Čiernej Hore sa zamerala na plnenie kľúčových priorít vytýčených v roku 2010 v predošlom stanovisku k žiadosti krajiny o členstvo v EÚ. Európska Komisia dospela k záveru, že Čierna Hora dosiahla celkovo uspokojivé výsledky, a preto ju Komisia považuje za pripravenú začať prístupové rokovania. Reformy však musia naďalej pokračovať, a to najmä oblasti boja proti korupcií a organizovanému zločinu a na zabezpečení implementácie proti diskriminačných opatrení.
Komisia rozhodla odporučiť udelenie štatútu kandidátskej krajiny Srbsku. Prispelo k tomu i zadržanie Ratka Mladiča a jeho odovzdanie Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Podmienkou na začatie prístupových rokovaní, je však dosiahnutie pokroku v jednej z kľúčových oblastí, ktorou je pokračovanie v rokovaniach s Kosovom.
V prípade Macedónska, Komisia dospela k záveru, že krajina naďalej spĺňa politické kritériá a je pripravená začať prístupové rokovania. Avšak v dlhoročnom spore krajiny s Gréckom o názve tejto krajiny, je podľa Komisie potrebné zvýšiť úsilie o nájdenie riešenia bez ďalšieho zdržiavania.
V správe o Kosove Komisia uvádza, že Kosovo pokračuje vo svojom úsilí o aproximáciu právnych predpisov s európskymi normami, naďalej však pretrvávajú problémy s ich napĺňaním.
Správa o pokroku Bosny a Hercegoviny bola najmenej pozitívna. Za úspech je považované uvoľnenie vízového režimu do schengenského priestoru, avšak najväčšiu kritiku si vyslúžil fakt, že od volieb v 2010 roku nebola dosiahnutá politická dohoda medzi troma etnikami (Chovátmi, Srbmi a Bosniakmi) o vytvorení štátnych orgánov. Práve to bráni krajine v pokroku v kľúčových reformách a v budúcom pokračovaní integrácie.
V prípade Albánska, Komisia konštatovala, že hoci v minulom roku krajina dosiahla pokrok v niekoľkých z 12 kľúčových priorít stanovených v roku 2010, podmienky na začatie rokovaní o pristúpení do EÚ neboli splnené.