Europoslanci predpokladajú boj o budúcoročný rozpočet

Obhájiť navrhované navýšenie či už pred členskými štátmi prechádzajúcimi úspornými programami alebo aj pred časťou Európskeho parlamentu bude pre Komisiu pravdepodobne náročné.

Až doteraz som si myslela, že šetriť znamená minúť menej, nie rovnako ako doteraz, prípadne viac. Komisia však toto slovo chápe zjavne inak, hovorí europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH).

Podľa Komisie reflektuje návrh šetrenie v nulovom navýšení administratívnych výdavkov, personálnych výdavkov, znižovanie v niektorých finančných nástrojov rozvojovej pomoci a vo vesmírnom projekte Galileo  Je možné, že to ale stačiť nebude.

Komisia sa chváli, že aspoň administratívne náklady sa jej podarilo udržať na úrovni predchádzajúceho roka a že neboli vytvorené žiadne nové úradnícke miesta. Lenže administratíva, to je len 6 % z rozpočtu Únie, kontruje Záborská.

Komisia naopak navýšila výdavky na každú zo siedmych vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020. Práve toto považuje Záborská za problematické:  Hlavným problémom je vysoká miera prerozdeľovania v mene často nezmyselných vízií, z ktorých zatiaľ poslednou je Európa 2020. Preto si myslím, že k prvému návrhu rozpočtu bude mať Európsky parlament aj členské štáty množstvo pripomienok.

Vášnivú diskusiu pre ambicióznosť návrhu Komisie očakáva aj Eduard Kukan. Bude potrebné prijať realistický rozpočet, ktorý odzrkadľuje súčasnú situáciu v Únii. Nastavenie priorít rozpočtu však považuje Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) za správne. Európska Únia by sa mala v tomto období sústrediť na pomoc občanom, tvorenie pracovných príležitostí a na investície do oblastí podporujúcich hospodársky rast.

Kukan tvrdí, že je potrebné zabrániť akejkoľvek duplikácii výdavkov a preto Parlament bude detailne jednotlivé rozpočtové kapitoly skúmať. Bude tiež potrebné preveriť, či projekty, na ktoré Únia prispieva, prinášajú reálne výsledky.

Dodržať zakontrahované výdavky znamená potvrdiť platby v rámci štrukturálnych fondov určených pre Slovensko. V každom prípade, výdavky, ktorými je Únia viazaná by sa mali naplniť a to hlavne v oblasti kohéznych a štrukturálnych fondov, z ktorých čerpá tiež Slovensko, hovorí poslanec.

Navýšenie rozpočtu na Komisiou navrhovanú úroveň považuje za potrebné a rozumné aj poslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS). Zdôvodňuje to prioritou EÚ vymaniť sa z pretrvávajúcej krízy. Teší ma, že úroveň platieb pre politiku súdržnosti, ktorá pomáha predovšetkým najchudobnejším regiónom, by mala vzrásť o 8,4 % v porovnaní s rokom 2011. Mikolášik podporuje aj výdavky na oblasti súvisiace s stratégiou Európa 2020 ako zamestnanosť, inovácie, výskum a vývoj, zmeny klímy a energetika, vzdelávanie a sociálna inklúzia.

Jedným z argumentov prečo európsky rozpočet nemusí sledovať národné trendy drastického škrtania je, že neprodukuje deficit. Rozpočet Európskej únie je tzv. investičným rozpočtom zameraným predovšetkým na rozvoj európskych regiónov a miest členských štátov a len 6 percent je vyhradených na samotné fungovanie inštitúcií EÚ, vysvetľuje Mikolášik. Tvrdí, že je dôležité, aby Únia rešpektovala záväzky v podobe platieb, aby bolo zabezpečené hladké fungovanie prioritných programov podporujúcich inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a zároveň aj právna istota príjemcov alebo adresátov týchto programov.

Mikolášik upozorňuje na potrebu synergie európskych programov s národnými rozpočtami. V čase krízy je však vhodné mať na pamäti, že prostriedky z rozpočtu EÚ by mali byť šikovne využívané vo vzájomnej súčinnosti s národnými investíciami, aby sa maximalizovala úspešnosť programov pre blaho občanov EÚ.

Volanie po výraznom škrtaní na európskej úrovni podporujú v EP predovšetkým konzeravtívni poslanci. Na druhej strane socialisti tvrdia, že škrtanie v rozpočte EÚ, ktorý predsatvuje len 2 % verejných výdavkov v EÚ, pomôže bohatším krajinám EÚ v krátkosobom horizonte, no v dlhodobom poškodí EÚ ako celok. Prístup preto považujú za kontraproduktívny a za vyvodzovanie zodpovednosti za zlú situáciu v národných rozpočetoch na nesprávnom mieste.

Zdroj: Euraktív