SK
EN
Zmluva nevylučuje, aby mala EÚ jedného prezidenta
Michel Barnier vystúpil pri príležitosti Dňa Európy s
Ľudia z jeho okolia upresňovali, že táto úvaha nie je založená na hodnotení kompetentnosti súčasných držiteľov týchto funkcií José Manuela Barrosa alebo Hermana Van Rompuya. V každom prípade sa domnievajú, že takéto zlúčenie rolí urobí EÚ viac čitateľnou, uľahčí komunikáciu medzi vedením EÚ a dá v očiach verejnosti EÚ jasnejšiu tvár a posilní demokratickú legitímnosť EÚ ako celku.
Posilnilo by to európsku exekutívu, čo by bolo pravdepodobne efektívnejšie, povedal Kaczyński.
Myšlienka mať jedného prezidenta EÚ nie je nová. Zaznela aj na Konvente, ktorý pripravoval Zmluvu zakladajúcu ústavu pre Európu (tzv. ústavná zmluva), ktorá nikdy nebola ratifikovaná.
Barnierov návrh sa nesie v podobnom duchu ako návrh liberálneho poslanca Európskeho parlamentu z Británie Andrewa Duffa, ktorý navrhuje zaviesť do európskych volieb popri národných aj európske kandidátky, z ktorých by sa obsadzovala časť kresiel europoslancov. Predpoklad je, že tieto kandidátky by viedli známe osobnosti európske politického života, napríklad bývalí komisári, či premiéri. Ide o úpravu Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976, na ktorom Duff pracuje už roky. Výbor pre ústavné veci už jeho správu schválil. Rozprava na túto tému bola z májovej plenárnej schôdze preložená na neskorší termín.
Podstatný rozdielom oproti Duffovým podnetom je, že návrh, ktorý najnovšie oživil Barnier by nevyžadoval zmenu zmlúv. Podľa komisára boli autori Lisabonskej zmluvy natoľko opatrení že nevylúčili takýto možný symbolický krok vpred.
Podľa analytika Kaczyńského by bol takýto krok možný v roku 2014. Predseda Komisia by bol vybratý spomedzi víťaznej politickej skupiny v eurovoľbách a zároveň sa bude obsadzovať aj post predsedu Európskej rady. Prečo v tomto prípade nevybrať rovnakú osobu pre oba úrady? Nič v texte to nezakazuje, hovorí Kaczynski.
Nie je to tak dávno, čo Jerzy Buzek razil myšlienku, aby európski komisári viedli národné kandidátky v eurovoľbách a čo sa skupina európskych socialistov snažila presadiť, aby sa kandidát PES na predsedu Komisie vyberal na základe celoeurópskych straníckych primárnych volieb.
V Barnierovej reči zazneli aj dlhodobejšie návrhy, ktoré by už ale zmenu zmlúv predpokladali.
Demokratickú legitimitu a väčšie prepojenie s domácou verejnou mienkou v členských krajinách by mohlo podľa neho posilniť, ak by sa právomoci prezidenta EÚ odvodzovali od Kongresu zloženého zo zástupcov Európskeho parlamentu a zástupcov národných parlamentov.
Podľa Barniera musí byť cieľom Európy stať sa federáciou národných štátov. Dodal ale, že nie sme jeden európsky ľud. Nemôžeme byť európsky národ. Určite nie je reč o federálnom štáte, ktorý nahradí národné štáty alebo regióny.
Svoju reč zakončil výzvou k 27 hlavám štátov a vlád a predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi. Táto jednota je v ich rukách.
Pozície
Na pozície k reforme eurovolieb, o ktorej sa v rámci správy A.Duffa, bude diskutovať v pléne Európskeho parlamentu pýtali slovenských europoslancov:
Europoslankyňa Anna Záborská (KDH, Európska ľudová strana)
"Myšlienka akejsi nadnárodnej európskej kandidátky je absurdná. Prečo by slovenskí voliči mali voliť ľudí, ktorým nerozumejú bez tlmočníka? A naopak, ako ich takto zvolení poslanci budú reprezentovať, keď si nevedia ani prečítať slovenské noviny? Koľkokrát za volebné obdobie sa takto zvolený grécky poslanec stretne so svojimi slovenskými voličmi? O čom a ako sa s nimi bude rozprávať? Skúsme si to predstaviť a vyjde nám, že schválenie Duffovej správy nielenže zosmiešni Európsku úniu, ale spochybní demokratickú legitimitu celého Parlamentu, v ktorom budú hlasovať aj takto zvolení poslanci. Navyše, poslanci zvolení na celoeurópskej kandidátke budú znamenať ďalšie posilnenie pozícií veľkých členských štátov v parlamente."
Europoslanec Edurad Kukan (SDKÚ-DS, Európska ľudová strana)
"Návrh Andrewa Duffa, ktorým by sa mal modifikovať volebný systém do Európskeho Parlamentu ide v zásade dobrým smerom. V budúcnosti bude potrebné, aby Európske inštitúcie získali viac legitimity a podpory európskych občanov. Či sa to nakoniec podarí, ukáže až nasledujúca prax. Samotná zmena volebného systému je totiž jedna vec a záujem európskych voličov o dianie v Únii, vec druhá. Myslím si, že tento návrh by mohol získať podporu pri hlasovaní v pléne."
Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH, Európska ľudová strana)
"Zvolenie dodatočných 25tich poslancov do Európskeho parlamentu nad pevne stanovený počet 751 naruší tzv. zostupne proporčné zastúpenie občanov jednotlivých členských štátov zakotvené v Zmluve o Európskej únii. Vzniká totiž riziko, že napr. slávne alebo inak notoricky známe osobnosti v minimálne tretine členských štátoch by mohli kandidovať na europoslanca bez ohľadu na počet stanovený pre daný členský štát. Domnievam sa, že by sa v konkrétnych prípadoch jednalo predovšetkým o známe osobnosti z veľkých členských štátov. Vzhľadom na fakt, že každý europoslanec je podľa znenia zakladajúcich zmlúv zástupcom všetkých občanov EÚ, nevidím v tomto návrhu snahu o upevnenie európskej identity alebo demokratickej legitimity Európskeho parlamentu, ale skôr prehĺbenie nerovnováhy, ktorá navyše bude stáť občanov EÚ dodatočné finančné prostriedky."
Zdroj: Euractiv
