ČINNOSŤ V EURÓPSKOM PARLAMENTE

Predseda medziparlamentnej Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom

Prezentácia a kompetencie

Delegácia pre vzťahy s juhovýchodnou Európou Európskeho parlamentu vznikla 17.11.1994 ako "následnícka" delegácia Delegácie pre vzťahy so Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia, ktorá existovala od roku 1981, neskôr bola premenovaná na Delegáciu pre vzťahy s republikami bývalej Juhoslávie. Táto bola zodpovedná za medziparlamentné vzťahy s piatimi krajinami juhovýchodnej Európy, t.j. Albánskom, Bosnou a Hercegovinou Chorvátskom, Federatívnou republikou Juhoslávie (v tom čase tvorenou štátnou úniou Srbska-Čiernej Hory a teraz Republikou Srbskou a Republikou Montenegro), a FYROM-om. Albánsko bolo v rokoch 1991 až 1994 začlenené do trojčlennej delegácie spolu s Rumunskom a Bulharskom a neskôr sa stalo členom Delegácia pre vzťahy s juhovýchodnou Európou.

V roku 2002 sa EP rozhodol iniciovať vznik neformálnych medziparlamentných vzťahov s Kosovom, ktoré má zhromaždenie volené podľa regulácií OSN a od roku 2004 sa Chorvátsko a FYROM "vyčlenili" z tejto regionálnej delegácie, príčinou čoho bolo oznámenie o ich získaní štatútu kandidátskych krajín na pričlenenie k EÚ a boli vytvorené ich nové, vlastné  delegácie v rámci Joint Parliamentary Committees.  

Súčasné medziparlamentné vzťahy s Albánskom, Bosnou-Hercegovinou, Srbskom a Montnegrom majú ročný cyklus a sú založené na dobrovoľných rozhodnutiach, očakávajúc začiatok platnosti rozličných stabilizačných a asociačných dohôd. Vzťahy s parlamentným zhromaždením Kosova, ktoré má tak isto záujem o stabilizačný a asociačný proces, sa oficiálne začali v máji 2008, po vyhlásení nezávislosti provincie 17. februára 2008.

Člen Výboru pre zahraničné veci

Predstavenie a právomoci

Výbor s pôsobnosťou pre:

1. spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP). V tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre bezpečnosť a obranu;

2. vzťahy s ostatnými orgánmi a inštitúciami, OSN a ostatnými medzinárodnými organizáciami a medziparlamentnými zhromaždeniami vo veciach spadajúcich do jeho pôsobnosti;

3. posilňovanie politických vzťahov s tretími krajinami, najmä s tými, ktoré bezprostredne susedia s úniou, prostredníctvom rozsiahlej spolupráce a pomocných programov alebo medzinárodných zmlúv, ako sú asociačné zmluvy a zmluvy o partnerstve;

4. začatie, monitorovanie a skončenie rokovaní týkajúcich sa pristúpenia európskych štátov do únie;

5. otázky týkajúce sa ľudských práv, ochrany práv menšín a presadzovania demokratických hodnôt v tretích krajinách. V tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre ľudské práva. V súlade s príslušnými pravidlami sa na schôdze podvýboru prizývajú členovia iných výborov a orgánov zodpovedných za túto oblasť.

Výbor koordinuje prácu spoločných parlamentných výborov a parlamentných výborov pre spoluprácu, ako aj medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc a volebných pozorovateľských misií v jeho pôsobnosti.

Člen Podvýboru pre ľudské práva

Predstavenie a právomoci

Podvýbor pre ľudské práva je podvýborom výboru pre zahraničné veci. Jeho úlohy sú opísané v piatom odseku mandátu výboru AFET:
"otázky týkajúce sa ľudských práv, ochrany práv menšín a presadzovania demokratických hodnôt v tretích krajinách. V tejto oblasti výboru pomáha podvýbor pre ľudské práva. V súlade s príslušnými pravidlami sa na schôdze podvýboru prizývajú členovia iných výborov a orgánov zodpovedných za túto oblasť".

Náhradník Výboru pre rozvoj

Predstavenie a právomoci

a) politický dialóg s rozvojovými krajinami, bilaterálne a v príslušných medzinárodných organizáciách a na medziparlamentných fórach,

b) pomoc rozvojovým krajinám a dohody o spolupráci s nimi,

c) presadzovanie demokratických hodnôt, riadnej správy verejných vecí a dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách;

Poslanecký klub Európskej ľudovej strany