Európsky parlament požaduje spoločnú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii mladých Európanov

Európsky parlament požaduje spoločnú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii mladých Európanov

Teroristické útoky v Paríži opäť poukázali na naliehavú potrebu koordinovaného postupu členských štátov a EÚ v snahe o predchádzanie radikalizácii a boja proti terorizmu, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré v stredu prijal Európsky parlament. Schválený text prináša konkrétne návrhy na komplexnú stratégiu boja proti extrémizmu, a to najmä v prostredí väzníc a internetu, ako aj opatrenia na predchádzanie radikalizácii prostredníctvom vzdelávania a sociálneho začleňovania.

„Teroristické útoky posledných dní poukázali na problém radikalizácie Európanov. Na úrovni EÚ treba posilniť spoluprácu v bezpečnostných otázkach a výmenu informácii medzi členskými štátmi EÚ,  zlepšiť  prevenciu pri radikalizácii prostredníctvom  internetu, či vypracovať čierny zoznam teroristických spolkov v Európe,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).

Uznesenie, ktorého autorkou je poslankyňa Rachida Dati (EPP, FR), plénum schválilo pomerom hlasov 548 (za): 110 (proti): 36 (zdržalo sa hlasovania).

Zintenzívnenie výmeny informácií a systematickejšie kontroly na hraniciach EÚ

Parlament podčiarkol potrebu zintenzívnenia kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, vrátane systematických kontrol občanov Únie vracajúcich sa na jej územie. Poslanci taktiež požadujú zintenzívnenie výmeny relevantných informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, ako aj medzi členskými štátmi a Europolom, s cieľom odhaliť a monitorovať osoby podozrivé z terorizmu. Uznesenie zároveň vyzýva členské štáty na lepšie využívanie ďalších existujúcich nástrojov vrátane schengenského informačného systému (SIS).

Poslanci potvrdili záväzok usilovať sa o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch cestujúcich v leteckej doprave (tzv. EÚ PNR) do konca roka 2015. Zároveň však pripomenuli, že smernica EÚ PNR je len jedným z mnohých opatrení v boji proti terorizmu a zdôraznili nutnosť prijať komplexnú stratégiu na boj proti radikalizácii a verbovaniu mladých Európanov teroristickými organizáciami.

Trestné stíhanie zahraničných bojovníkov

Poslanci navrhujú vytvorenie čiernej listiny európskych džihádistov a osôb podozrivých z džihádistického terorizmu. Najprv je však podľa nich potrebné dohodnúť sa na jednotnej definícii tzv. zahraničných bojovníkov s cieľom umožniť trestné stíhanie týchto osôb po ich návrate na územie EÚ.

Uznesenie vyzýva členské štáty, aby zaistili, že na všetkých zahraničných bojovníkov sa bude vzťahovať súdna kontrola. Zodpovedné orgány by ich tiež v prípade potreby mohli po ich návrate do Európy zaistiť, až kým sa neuskutoční riadne súdne stíhanie.

Odrádzanie potenciálnych zahraničných bojovníkov

Parlament za účelom odrádzania občanov EÚ od účasti na teroristických aktivitách v konfliktných oblastiach navrhuje okrem iného zabavovanie pasov potenciálnych zahraničných bojovníkov a zmrazovanie ich finančných aktív. Takéto preventívne opatrenia by však mali byť sprevádzané systematickou podporou rodín a priateľov potenciálnych teroristov, napríklad prostredníctvom tzv. horúcich liniek, na ktoré by sa mohli obrátiť v prípade obáv o radikalizáciu ich rodinného príslušníka alebo člena komunity.

Poslanci taktiež podčiarkli potrebu posilnenia medzikultúrneho dialógu okrem iného aj v rámci vzdelávacieho systému v znevýhodnených štvrtiach i mimo nich s cieľom zabrániť marginalizácii komunít a posilniť ich sociálne začleňovanie.

Predchádzanie šírenia násilného extrémizmu na internete a vo väzniciach

Väznice sú aj naďalej jedným z vhodných miest na šírenie radikálnych a násilných ideológií, konštatujú poslanci. Parlament preto navrhol čo najskoršie zavedenie oddeľovania väzňov, ktorí sú stúpencami násilného extrémizmu.

S cieľom zabrániť šíreniu nenávistných správ a teroristickej propagandy na internete poslanci požadujú, aby bol nezákonný obsah oslavujúci násilný extrémizmus urýchlene odstraňovaný. Zároveň však dodávajú, že tieto opatrenia nesmú porušovať základné práva.

Členské štáty by tiež podľa poslancov mali zvážiť právne kroky  – vrátane trestného stíhania – proti spoločnostiam a poskytovateľom služieb v oblasti internetu a sociálnych médií, ktorí odmietajú splniť administratívnu alebo justičnú žiadosť o odstránenie nezákonného obsahu, ktorý obhajuje terorizmus. Odmietnutie či úmyselné marenie spolupráce zo strany internetových platforiem, ktoré umožní šírenie takéhoto nezákonného obsah, by sa podľa poslancov malo považovať za akt spoluúčasti porovnateľný s úmyslom spáchať trestný čin.


Back