Európsky parlament schválil asociačnú dohodu s Gruzínskom a schválil zrušenie ciel na moldavské jablká, hrozno a slivky

Európsky parlament v stredu schválil dočasné zrušenie ciel na dovoz obmedzeného množstva jabĺk, sliviek a stolového hrozna z Moldavskej republiky. Toto výnimočné opatrenie by malo znížiť rozsah škôd, ktoré moldavským producentom spôsobil politicky motivovaný zákaz dovozu poľnohospodárskych výrobkov zo strany Ruskej federácie. Vo štvrtok schválil asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Gruzínskom. Dohoda položí základ pre politické pridruženie a rozsiahlu hospodársku integráciu krajiny s EÚ, ktorej súčasťou bude postupná liberalizácia vzájomného obchodu.

„Význam dnes schváleného nariadenia ďaleko presahuje nejaké množstvá jabĺk, hrozna a sliviek. Je prejavom solidarity tvárou v tvár utrpeniu. Je to závan čerstvého vzduchu pre sektor, ktorý je životne dôležitý pre moldavskú ekonomiku a ktorý bol, rovnako ako samotná EÚ, zasiahnutý iracionálnym ruským zákazom [dovozu],“ uviedol spravodajca legislatívneho návrhu, poslanec Sorin Moisă (S&D, RO).

Poslanci návrh na otvorenie trhu EÚ pre tri druhy ovocia z Moldavska schválili pomerom hlasov 551 (za): 67 (proti): 23 (zdržalo sa hlasovania). Väčšina bezcolne dovezeného moldavského ovocia skončí s najväčšou pravdepodobnosťou v Rumunsku.

Obchodné preferencie EÚ pre Moldavsko

Napriek tomu, že od roku 2008 vstupuje na trh EÚ až 90% dovozu z Moldavska bezcolne, čerstvého ovocia sa liberalizácia obchodu na základe v súčasnosti platného nariadenia o autonómnych obchodných preferenciách pre Moldavskú republiky netýkala. Na základe požiadavky Európskeho parlamentu bol zoznam moldavských produktov oslobodených od cla už raz rozšírený. Stalo sa tak v roku 2013, keď sa EÚ otvorila moldavským vínam.

Rusko zaviedla zákaz dovozu moldavských poľnohospodárskych produktov 21. júla 2014 ako politickú reakciu na prehlbovanie hospodárskych a politických väzieb medzi EÚ a Moldavskom. Následné dopady na hospodárstvo krajiny, v ktorej pracuje 10% ekonomicky aktívneho obyvateľstva v poľnohospodárstve a ktorej najväčším obchodným partnerom po EÚ je Rusko, boli citeľné.

Návrh na otvorenie trhu EÚ pre ovocie z Moldavska predložila Európska komisia po naliehavej žiadosti Moldavska o pomoc. Toto opatrenie dopĺňa existujúce obchodné preferencie pre Moldavsko, ktoré boli krajine udelené na základe asociačnej dohody s EÚ v rámci úsilia o vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA). Európsky parlament ratifikoval asociačnú dohodu s Moldavskom 13. novembra 2014.

Obmedzený dopad na trh EÚ

Kvóty na tieto tri produkty oslobodené od cla sú „objemovo veľmi obmedzené“ v porovnaní so zodpovedajúcou produkciou EÚ – 0,4 % v prípade jabĺk, 0,7 % v prípade sliviek a 0,6 % v prípade stolového hrozna, uviedol poslanec Moisă.

Zdôraznil tiež, že väčšinu dodatočného dovozu daných troch produktov pohltí rumunský trh, a to vzhľadom na „kultúrnu a geografickú blízkosť, ako aj na súčasný stav trhu.“ Narážal tak napríklad na klesajúcu produkciu jabĺk v Rumunsku za ostatných niekoľko rokov.

Celkový dovoz z Moldavska predstavoval v roku 2013 približne 0,1% celkového dovozu do EÚ.

„Politicky motivovaný zákaz Ruska na dovoz poľnohospodárskych produktov sa negatívne prejavil na Moldavskej ekonomike, v ktorej poľnohospodárstvo predstavuje takmer 40%. V snahe pomôcť Moldavsku sme podporili nové obchodné preferencie, ktoré by mali znížiť vplyv embarga a otvoriť trh EÚ pre niektoré moldavské produkty,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).

Dohoda o pridružení s Gruzínskom, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 490 (za): 76 (proti): 57 (zdržalo sa hlasovania), je treťou v poradí z novej generácie asociačných dohôd, o ktorých ratifikácii rozhodol Európsky parlament. Poslanci v septembri schválili asociačnú dohodu s Ukrajinou a v novembri dohodu o pridružení s Moldavskom.

„Ratifikácia asociačnej dohody s Gruzínskom Európskym parlamentom otvára novú kapitolu vo vzťahoch Európskej únie a Gruzínska,“ uviedol spravodajca Andrejs Mamikins (S&D, LV). „Gruzínsko dosiahlo významný pokrok v zavádzaní reforiem a posilňovaní vzťahov s EÚ.  Vítame nedávnu reformu súdnictva zameranú na posilnenie gruzínskych demokratických inštitúcií a podporu úsilia gruzínskej spoločnosti o dosiahnutie ďalšej demokratizácie. Napriek tomu, že je potrebné vykonať ešte veľa práce, skúsenosť nám ukazuje, že Gruzínci radšej riešia svoje problémy, ako by sa im mali vyhnúť. Myslím, že Európa by teraz mala preukázať skutočnú solidaritu s Gruzínskom a jeho obyvateľstvom,“ dodal.

Ruský tlak v Abcházsku

V sprievodnom uznesení, ktoré Parlament schválil pomerom hlasov 491 (za): 84 (proti): 63 (zdržalo sa hlasovania), poslanci podčiarkli, že asociačná dohoda zahŕňa celé medzinárodne uznané územie Gruzínska, a to napriek tomu, že Rusko pokračuje v okupácii gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska.

Parlament zároveň odsúdil uzavretie takzvanej dohody o spojenectve a strategickom partnerstve medzi okupovaným územím Abcházska a Ruskom, ktorý vníma ako krok Ruska k dokončeniu úplnej anexie Abcházska. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali Ruskú federáciu, aby túto dohodu stiahla a dodržiavala svoje záväzky podľa dohody o prímerí z 12. augusta 2008.

Reformné úsilie

Parlament vyzdvihol značný pokrok Gruzínska v reformnom úsilí a zdôraznil, že Gruzínsko, ako akýkoľvek iný európsky štát, má  európsku perspektívu a pokiaľ splní všetky podmienky, môže sa uchádzať o členstvo v Únii. Poslanci však zároveň vyzvali krajinu na konsolidáciu reforiem s cieľom budovať spoločnosť, pre ktorú sú príznačné pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

„Veľmi ma tešia dobré správy z Kaukazu. Gruzínsko sa rozhodlo pre svoju strategickú orientáciu, a to napriek silným externým tlakom z Ruska, ktoré okupuje jeho územia. Je preto našou povinnosťou Gruzínsko podporiť v jeho eurointegračnom úsilí. Ako ďalší krok vidím vízovú liberalizáciu,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).


Back