Kukan: Primitívna zaťatosť nás v zahraničí iba zhadzuje

Kukan: Primitívna zaťatosť nás v zahraničí iba zhadzuje

Slovenský europoslanec má o budúce zastúpenie Slovenska v Európskom parlamente obavy. Sám by opäť kandidoval, ak by to slovenská legislatíva umožňovala nezávislým kandidátom. Za eurofederalistu sa stále nepovažuje.

Eduard Kukan je poslancom Európskeho parlamentu vo frakcii Európskej ľudovej strany (EĽS). Je členom zahranično-politického výboru, podvýboru pre bezpečnosť a obranu. Rovnako pôsobí ako predseda Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko a delegovaný predseda pracovnej skupiny pre západný Balkán výboru AFET. 

Tento článok bol uverejnený dňa 07.01.2019 na https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/interview/kukan-primitivna-zatatost-nas-v-zahranici-iba-zhadzuje/

Koniec minulého roka na slovenskej diplomatickej scéne poukázal na nestabilitu a rozdielnosť v názoroch vládnych predstaviteľov, miešanej so silnou dávkou populizmu. Mohli nečitateľné manévre na vrchole slovenskej diplomacie poškodiť imidž krajiny ako spoľahlivého zahraničnopolitického partnera?

To, že minister Lajčák podal demisiu, chápem a bol to správny krok. Vláda Petra Pellegriniho šéfa slovenskej diplomacie surovo ponížila. Dokument (Kompakt OSN o migrácii, pozn. red.) sa pripravoval pod jeho dozorom. Keby sa naraz vrátil k svojim kolegom a začal by hovoriť o tom, že Slovensko je proti tomuto paktu, tak by ho nepovažovali za človeka s vlastnou integritou a názorom. Rozhodnutím podať demisiu urobil dobrý krok.

Čo sa ale stalo potom, to neviem a nerozumiem tomu. Fakt, že Miroslav Lajčák vzal späť svoju demisiu bola dobrá správa pre zahraničie. V zahraničí je totiž považovaný za osobu, ktorá garantuje zahraničnú politiku Slovenskej republiky a ak by bol rezignoval a odišiel, bol by to obrovský úder. Začali by na nás pozerať zo všelijakých rôznych pohľadov.

Ako to ale bude na Slovensku? Počkajme si. Objektívne musím povedať, že takéto udalosti ale skôr vrhajú tieň otázok alebo nevedomosti o tom, že čo sa na Slovensku vlastne deje. K dôveryhodnosti Slovenska ako spoľahlivého partnera to určite nepomohlo.

Bola slovenská diplomacia dostatočne čitateľná a dokázala svoj postoj napríklad aj v oblasti migrácie dostatočne na medzinárodnom fóre vysvetliť?

Diplomacia by sa nemala nechať uniesť emóciami. Mala by byť civilizovaná a používať správny jazyk. Ale to neznamená, že by nemala byť zásadová. Aj vyjadrenia, ktoré sú naformulované najjemnejším jazykom, majú byť jasné a zrozumiteľné.

Ak by sme v Marakéši boli, tak by sme mohli využiť príležitosť na to, aby sme prezentovali naše stanovisko, akékoľvek odmietavé by bolo. No primitívna zaťatosť nás v zahraničí jedine zhadzuje. Napríklad vyjadrenia predsedu Národnej rady o tom, že do Marakéša nepôjde ani upratovačka, je už naozaj suterén.

Práve debata o Marakéšskej dohode poodkryla na Slovensku aj to, ako málo mnohí – dokonca aj vrcholní predstavitelia krajiny – vedia o komplexných zahraničnopolitických a svetových témach. Plní v tomto ohľade ministerstvo zahraničných vecí dostatočne efektívnu osvetovú funkciu? Nechýbajú verejnosti komplexné informácie?

Chýbajú, no práve Ministerstvo zahraničných vecí na tom pracuje. Pred nejakým časom v rámci rezortu vznikol aj odbor verejnej diplomacie.

Sám sa pamätám, že kedysi do diskusných relácií a televízie chodievali generálni riaditelia alebo vedúci odborov z ministerstva, vysvetľovali súvislosti, no potom sme to zastavili. K dohode sme sa dopracovali aj s inými inštitúciami. Nebolo to dobré a dospeli sme k záveru, že oficiálni predstavitelia ministerstva zahraničných vecí by sa nemali zúčastňovať takýchto debát. Sám neviem, či je to dobré alebo zlé, ale skúsenosť s tým je. No je naozaj treba vymyslieť spôsob na to, ako by sa mohol rezort diplomacie aktívnejšie podieľať na potieraní populistických rečí, ktorých je teraz na Slovensku veľmi veľa.

Je ich ale veľa aj preto, lebo niektorí naši najvyšší štátni predstavitelia sú toho príčinou. Ich postoje k mnohým témam sú absolútne nepochopiteľné a nie sú v súlade s oficiálnou štátnou doktrínou. Som veľmi znepokojený tým, že takéto hlasy na Slovensku nedostávajú ráznu odpoveď a reakcia nie je adekvátna.

Narážate na aktivity predsedu Národnej rady v súvislosti s Ruskom?

Presne tak. Keď sa predseda Národnej rady vrátil z ruskej Dumy, kde sa doslova „plazil“ pred ruskými zákonodarcami, nikto to poriadne neodsúdil. On sám sa nanútil do zahraničného výboru, kde mu to prešlo. Minule som dokonca čítal vyhlásenie Slovenskej národnej strany k založeniu armády v Kosove, čo je od politickej strany naozaj nezvyčajné.

Balkán je ale jednou z prioritných oblastí slovenskej zahraničnej politiky. Téma rozširovania a rozvoja krajín bývalej Juhoslávie však rezonovala najmä v Bruseli.

Rok 2018 by som pokojne nazval rokom Balkánu. Bulhari počas predsedníctva rozvírili hladinu, netajili sa snahou posunúť tému dopredu. Po 15 rokoch zvolali summit do Sofie, no bolo jasné, že k ambíciám nemôžu priniesť aj adekvátne výsledky. Úspechom však bolo, že každá z najdôležitejších európskych inštitúcii sa tomu venovala. Vo februári vydala Európska komisia stratégiu rozširovania, v apríli k tomu pribudli správy o pokroku jednotlivých krajín. Európsky parlament prijal správy o pokroku k jednotlivým krajinám koncom novembra.

Rakúšania boli síce veľmi tichou predsednícku krajinou, no urobili tiež kus práce. Novou predsedníckou krajinou je Rumunsko a aj to bude mať rozširovanie ako svoju najvyššiu prioritu.

Balkán je aj vašou srdcovou záležitosťou a ako zástupca europarlamentu intenzívne v regióne pôsobíte. Ako hodnotíte progres krajín?

V rokovaniach s našimi kolegami na Balkáne sme upozorňovali na obrovskú príležitosť problematiku rozširovania posunúť vpred a využiť predpoklady vytvorené európskymi inštitúciami. Pokiaľ však teraz nebudú nasledovať konkrétne projekty, o to horšia bude spätná väzba.

V súčasnosti sme vo fáze, ktorá nie je ani aktívna ani pasívna. Situácia na Balkáne je dosť napätá. Máme tu dialóg medzi Belehradom a Prištinou, či stále nedoriešenú situáciu v Macedónsku. Je veľmi dôležité, aby sa tieto otázky vyriešili, pretože riešenie jednej otázky má obrovský vplyv na tie ďalšie.

Vysoká predstaviteľka Mogheriniová by sa mala tiež viac angažovať. Čím neskôr zasiahne, tým horšie. Ticho vytvára akési zátišie, a to na Balkáne prispieva k dramatickým udalostiam. Presadzovať rozširovanie bude čoraz ťažšie a pokiaľ ho zablokuje čo i len jeden štát, je koniec. Preto je nutné, aby nám pomáhali aj kolegovia z Balkánu. Všetci by sme sa mali viac snažiť.

V novom roku čaká Úniu niekoľko významných udalostí, pre Európsky parlament bude ale najzásadnejší máj a eurovoľby. Prieskumy odhadujú, že nové zloženie europarlamentu bude omnoho členitejšie. Čo očakávate vy?

Fragmentácia skomplikuje prácu celého Európskeho parlamentu, ale nemyslím si, že sa zmení kurz, ktorým europarlament ide. Myslím, že tradičné strany budú stále tvoriť väčšinu a určovať vývoj v parlamente a jeho pozíciu k zásadným otázkam. Nové, netradičné strany, nevedia spolupracovať, pretože im v tom bránia ich ambície aj ego. A to ich oslabuje.

Nové prípadne netradičné strany by mohli zaujať aj slovenských voličov. Recept na zvýšenie účasti Slovákov na eurovoľbách to ale pravdepodobne nebude. Viete však na základe vlastných skúseností vyhodnotiť, čo motivuje voličov k účasti?

Zatiaľ sme nenašli spôsob ako Slovákov zaujať a pokiaľ ich voľby nezaujímajú, tak k nim nebudú chodiť.  Sme členmi Únie už 14 rokov a nemôžeme sa donekonečna tváriť, že nevieme, čo je Brusel a ako Únia funguje. Musíme aktívne pracovať s médiami, skúšať nové prostriedky.

Médiá sa vo svojej práci trochu zlepšili. Snažia sa Európsky parlament prezentovať objektívne, a to je všetko, čo chceme. Na druhej strane tu však stále máme takých, ktorí pri informovaní o platoch alebo výhodách klamú. Takéto spravodajstvo škodí.

Naše doterajšie metódy zatiaľ skončili na 13 percentách a výrazný nárast voličov nepredpokladám. Ale záujem o voľby do europarlamentu medzi stranami bude veľký, pretože na to, aby sa kandidát politickej strany stal poslancom Európskeho parlamentu, stačí získať len päť percent. Keď sa ale pozrieme na slovenskú scénu, mám o zloženie našej budúcej delegácie v europarlamente obavy.

A čo vaša vlastná kandidatúra? Pokúsite sa opäť získať si dôveru slovenských voličov?

Už nie. Nad kandidatúrou by som premýšľal, keby legislatíva umožňovala kandidovať nezávislým. Na Slovensku však musím kandidovať na listine niektorej zo strán a dnes tu žiadna taká, do ktorej by som vstúpil, nie je. Aj keby som teda chcel kandidovať, nemôžem.

Mám ale veľmi veľa chuti, energie a nápadov a chcem plynule pokračovať vo svojej činnosti. Verím, že na Slovensku si nájdem uplatnenie.

V europarlamente pôsobíte už takmer desať rokov. Netransformovali vás ešte Brusel a Štrasburg na eurofederalistu?

Nie, eurofederalistom nie som. Som však za to, aby sme odovzdali ďalšie právomoci – pokiaľ teda chceme, aby EÚ fungovala. Niektoré veci sú však otázkou ďalekej budúcnosti.

Akú budúcnosť pre Európsku úniu vidíte vy?

EÚ sa bude potácať na svetovej scéne a riešiť ťažké problémy. Verím ale, že Únia prežije a aj naďalej bude považovaná za najlepší projekt novodobej histórie. Bude mať problémy, ale vždy nájde silu ich prekonať. O takých 20 rokov ju vidím v rovnakej kategórii, v akej sú dnešné veľmoci.


Back