Ukrajina: Parlament odsúdil akty terorizmu, trvá na pokračovaní sankcií proti Rusku

Európsky parlament vo štvrtok schválenom uznesení vyzval na pokračovanie sankcií voči Rusku, kým Moskva nezmení svoju agresívnu politiku na Ukrajine, nezačne rešpektovať prímerie, nestiahne svoje jednotky a neprestane podporovať separatistov. Poslanci odsúdili akty terorizmu na Ukrajine a vyzvali EK na vypracovanie stratégie proti ruskej informačnej vojne. Požadujú tiež viac podpory pre ukrajinské reformné úsilie, pomoc pri prekonávaní humanitárnej krízy a rozšírenie obranných kapacít krajiny.

Parlament dôrazne odsúdil agresívnu a expanzívnu politiku Ruska, ako aj akty terorizmu a zločinné konanie separatistov a ostatných nelegálnych síl na východnej Ukrajine.

Poslanci zároveň vyzvali Radu, aby na svojom marcovom zasadnutí zachovala súčasný sankčný režim voči Rusku a prijala súbor kritérií, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zrušeniu sankcií. Medzi tieto kritériá by podľa poslancov malo patriť rešpektovanie prímeria, bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských vojsk a ilegálnych ozbrojených skupín z Ukrajiny, výmena všetkých zajatcov a obnova ukrajinskej kontroly nad celým svojím územím, vrátane Krymu.

V prípade, že Rusko prijme ďalšie opatrenia vedúce k destabilizácii Ukrajiny, Rada by mala rozšíriť sankcie na oblasť jadrového sektora a medzinárodných finančných transakcií, uvádza sa v uznesení. Poslanci však zároveň zdôraznili, že politické a diplomatické kontakty s Ruskom musia ostať otvorené.

Reakcia na informačnú vojnu

EÚ by podľa poslancov mala venovať osobitnú pozornosť informačnej vojne zo strany Ruska. Parlament preto vyzval Komisiu, aby do dvoch mesiacov predložila komunikačnú stratégiu na boj proti ruskej propagandistickej kampani namierenej proti EÚ, jej východným susedom a Rusku samotnému.

Reformy a humanitárna pomoc

Poslanci tiež v snahe pomôcť Ukrajine so zavádzaním reforiem požadujú rýchlejšiu a zásadnejšiu technickú pomoc zo strany EÚ, vrátane vysielania poradcov a expertov.

Uznesenie pripomína, že od 16. júla 2014, kedy Rada zrušila embargo na vývoz zbraní na Ukrajinu, neexistujú právne prekážky, ktoré by členským štátom bránili dodávať Ukrajine zbrane určené na obranu. Podľa poslancov by mala EÚ zároveň hľadať cesty, ako podporiť ukrajinskú vládu pri rozširovaní jej obranných kapacít.

EÚ by tiež mala venovať viac pozornosti humanitárnej kríze na Ukrajine, vrátane Krymu, a riešiť katastrofálnu situáciu vnútorne vysídlených osôb, ako aj stav ohrozenia verejného zdravia na východnej Ukrajine z dôvodu obmedzenej funkčnosti nemocníc a nedostatku liekov a očkovacích látok. Poslanci v tejto súvislosti požiadali Komisiu, aby do dvoch mesiacov predložila akčný plán humanitárnej pomoci Ukrajine.

„Stojíme pred dvomi strategickými otázkami. Prvá sa týka trilaterálnych rokovaní medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom. Akceptovali sme bezprecedentnú interferenciu tretej strany do rozhovorov o Asociačnej zmluve a DCFTA. Ďalej, sankcie voči Rusku by mali pokračovať, kým nenájdeme trvalú dohodu o Donbaskej oblasti a Kryme,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).


Back